RUŽOVÝ TRÓN

Bolo to takto: k vytvoreniu tohoto "ešte dnes" článku bola som evokovaná. Že kým? By myyna. Na svojom fejsbúku ukazovala krásnu bedničku a položila onu otázku: Našli jste někdy něco pěknýho u popelnice? A v tom som si spomenula! Na úbohé, nebohé kresielko, ktorému sme predminulé leto vdýchli nový život. Vlastnými rukami len čiastočne (ale zato urputne), no aj to sa počíta.;-) A keďže som rovnako netrpělivá ako adresa Myyninho blogu, musela som okamžite nazrieť do fotoarchívov, zaloviť do fotozložiek, načrieť do svojej pamäte, že ako to celé bolo a (horko-ťažko) prebiehalo. Ste zvedaví?:-)

Ta-dáá! Ružový trón vo svojom novom šate. Ale takto nevyzeral vždy. Zažil si, chudáčik, aj horšie časy...

 Horšie časy.

1. Dve staré, starožitné susedovie kreslá odsúdené na milosť-nemilosť pred bytovkou. 

2. Kresielko rozobrané do poslednej nitky, do poslednej strunky a posledného klinčeka.

3. Ta-dáá!;-)

Pôvodný plán a zámer, cieľ a odvážne odhodlanie bolo: kreslo si očalúniť vlastnoručne. A pokusne. Raz to skúsiť treba. Ale keď sme ho začali zbavovať starého šatu, starej látky, slamy vo vnútri, starých špagátov a klincov (ktorých tam bolo asi tisíc-deväťsto-päťsto), narobili sa a párkrát si zanadávali, čí nápad toto celé bolo!?, najgeniálnejší plán a zámer, cieľ a odhodlanie znelo: neodkladný odchod k čalúnnikovi. Už ani prstíkom na tom kresle nepohnem! Len farbu a látku si vyberiem.

Áno, predstavovala som si najskôr kombináciu dvoch rôznych látok. A potlače, ktoré som v obchodoch ani u čalúnnikov nenašla. Aj farebný plán bol (asi) iný. Ale z dostupných vzorkovníkov na mňa jednoznačne vyskočila zastretá, tlmená, trošku púdrová ružová farba látky s teflonovou (najdrahšou;-) povrchovou úpravou. K nej som si zapriala moridlo čokoládovej farby na krútené drevené operadlá a na nožičky. No a poprosila som o "nie príliš dokonalý finiš" a nech to drevo pekne presvitá.:-)

(A keď do miestnosti presvitá slnko cez veľké balkónové dvere, najlepšie sa leží na zemi, ani kreslo netreba;-).

Vynovený ružový trón. Aj keď by som ho mala najradšej stále pri sebe, mohla teraz zobrať deku (a pivo;-) a sledovať hokej, do bytu sa nám už nezmestilo. A tak skončilo vo "víkendovom sídle".;-) Darí sa mu tam ale výborne. Vyzerá tak spokojne... Čo poviete? Ja myslím, že zachrániť ho bol nakoniec výýborný plán a zámer, cieľ a odhodlanie. Aj keď nám dal trochu zabrať.

 Asi takto.

Ale čo to počujem?? Žeby susedia niesli zase nejaký poklad pred dom? Letííím. :P

A čo vy? Alebo - opýtam sa slovami klasika:

Našli jste někdy něco pěknýho u popelnice?;-)

-end-

P.S.: Už o pár dní sa na štyroch rôznych blogoch (vrátane môjho) objaví jedno štvorité DIY, ktoré má za ušami Ružový sob.;)

Stay tuned!