3XR WORKSHOP v MEETFACTORY

DIZAJN Z ODPADU POVSTAL...

Bez dlhých rečí, bolo to už dávno (konkrétne v júni), len som vám o tom ešte nestihla... Týždenný workshop na úžasnom mieste, zážitkov toľko, že by sa nezmestili do kufra, s ktorým som do Prahy prišla, ubytovanie ako z romantického filmu a kopa prešikovných workshopholikov na jednom mieste. Dalo by sa povedať "v jednom kontajneri". No, vlastne dvoch...

 Ach, tento způsob léta...♥ Až by sa do tej budovy jeden presťahoval.

Každé ráno šup na trajekt, ktorý vám kotví rovno pod oknom Botela Racek, s vetrom vo vlasoch sa odviesť na druhú stranu Vltavy a ste skoro tam. V ateliéroch v MeetFactory. Kde to celé /s napätím, očakávaním a s "bojim-bojim, čo ulovím"/ vypuklo.

Zdroj foto: 3xr.cz

Ta-dá! To je ono. To sme my. Bojová, tvorivá letka vrhajúca sa do Ikea kontajnerov s odpadom. Loviť, objavovať, ukoristiť si to naj. Občas to najzaujímavejšie, občas to najrozpadnutejšie, inokedy to najnevídanejšie, čo ste fakt v živote nevideli a vôbec netušíte, z čoho to je, ale je vám to jedno, lebo to proste potrebujete! Načo? No... na výrobu! Recykláciu. Hogo-fogo tvorbu alebo - čo sa tiež môže stať - následné párhodinové sedenie nad tým a dumanie, čo si s tou vecou počať.;-) 

No veď aha. Posúďte sami. Jediné, s čím som na začiatku vedela, čo si počať, je tá šálka s kávou tam.;-) Čistý borďas. Kus dreva, kus plastu, rozbitá lampička, niekde tam v tom plastovom boxe pokazený budík, deravé koše (a tiež pár tých vecí, čo neviem, čo sú;-). Zaznelo i, že som si toho ulovila nejmíň ze všech:-), čož je pravda, ale stačilo dopiť tú kávu, chytiť do rúk prvý kus - rozbitú detskú lampu... a bolo to jasné. V tomto kúte rozhodne nevznikne nič, na čo by ste si mohli sadnúť, čím by ste si mohli zasvietiť, do čoho by ste si mohli uložiť knižky. Tu sa nebude nábytkárčiť. Tu sa bude čančiť! (nepliesť s tančiť;-)

Rozoberať všetko do posledného šróbika a matice, píliť do posledného dreveného kolíčka, kliešťami vystrihovať a vyštipovať z nepoddajného drôteného plechu ozdobné detaily do posledného... zlomku síl v ruke. A potom tie prkocinky spájať, kombinovať, zošróbikovávať, zdrôtikovávať, zošperkovávať... Vŕtať, píliť a brúsiť (si zuby na vznikajúcu bižu kolekciu:-).

Začalo to náhrdelníkom zo spomínanej lampy a lanka z nejakej inej lampy...

 ...pokračovalo asi náušnicami z fakt parádnych Ikea hmoždiniek (alebo čo to je:-) a hodinových ručičiek 

(také šikovné ručičky sa na workshope proste hodia;-)

...ďalším príveskom z tých istých plastových hmoždín, jednej strunky, viacerých kúskov z budíka a PP pásky...

...až došlo na (nezaostrenú) trojuholníkovú brož z kúska dreva a kúska toho drôteného koša...

...a čo by to bolo za bižu kolekciu bez prsteňa (a k nemu ladiacich náušníc), že?

No a keď už raz začnete, nemôžete prestať. Je to ako /zrecyklovaná/ droga. A tak vyrobíte ešte jeden necklace z niečoho guľatého plastového priesvitného úžasného, čo rozrežete vejpůl a dozdobíte mojím milovaným - plechom drôteným.;-)

A už keď si myslíte, že máte hotovo, príde za vami to najsladšie blonďavé dievčatko, ktorého mama vyrába vo vedľajšom ateliéri úžasný stôl, že našlo kovový krúžok a musí mi ho dať, lebo by sa mi hodilo do kolekcie... (melts my heart!♥) A tak záverečný prsteň z dokonalej kovovej obrúčky a typického dreveného Ikea kolíčka na seba nenechal dlho čakať...

Zdroj foto: Nové proměny bydlení 

Renovuj, redukuj, recykluj... Skrátka 3xR. Presne o to sme sa celý týždeň všetci všemožne snažili (a občas aj smažili;-).

No ešte skôr, než sa naše výrobky objavili v časopise...

Zdroj foto: 3xr.cz

...stihli sme ich všetky v ateliéri vystaviť pre návštevníkov Pražské muzejní noci.

A dať celému projektu a workshopu slávnostnú bodku.

No ak by ste si mysleli, že tým celý projekt (a tento článok) končí, tak to ani náhodou.;-) Ešte nás čaká vystavovanie na Designbloku, hlasovanie o naj výrobok, odmenenie hlasujúcich, vyhlásenie víťazov, ktorí pofrčia do Švédska a - grande finále: novembrová aukce! Husté, čo!?;-) A čo sa za zrecyklovaný dizajn utŕži, pôjde na ďalšie eko-aktivity Združenia Tereza, ktoré celý tento workshop (spolu s Ikeou) organizuje. Čo dodať... snáď už len poďakovať, to sa na záver patrí.;-)

A na záver jedna spoločná: kolekcia Nežný brutalizmus fotená na plastovej krabici a požiarnom schodisku;-)

Lucinke za supermilú spoločnosť a šperkový modeling, Juditke, že sa o nás tak krásne starala, srbským kuchárom z Jelice, že nám tak dobre vegetariánsky zemiakovo-ryžovo varili:-), dizajnérom za konzultácie, Viki a Viki za drôt a dvojzložkové lepidlo a tak celkovo;-), Jitke za veľkorysosť a možnosť vystavovať na jej krásnom Stoole (a pozdravujem malú princeznú!), Antonínovi a Mariánovi za help a jednu spoločnú plavbu trajektom:-), Adamovi za to, že v ateliéri tak ochotne a nezištne pomáhal, múze, že ma v tom nakoniec nenechala... a každému, kto neváhal pomôcť, poradiť, použiť milé slovo či úsmev.

& special thanks to Filip♥

Koniec sentimentálneho hlásenia.;-)

Na viděnou!

 -end-

SVET V OBRAZOCH

To je možno trošku prisilné, skôr: môj svet v obrázkoch. Tu je pár z tých, ktoré som vylovila z fotoaparátu na dôkaz, že som:

...sa rozhodla zajačím náušničkám nalepiť modré kamienkové oči (a možno aj chvostíky),

lebo zajace a modré oči, to je úplný štandard a jasnačka...

...som fotila (až jeden) vlčí mak...

...na FB vo fotosúťaži vyhrala kozmetický balíček od Gabrielly Salvete za tento svoj nesmírně vesmírny obrázok...

..."piekla" raw tortu (ale lieskovce vymenila za vlašské orechy a datle za sušené slivky)... ach+mňam

...nekonečne dlho a fakt horko-ťažko zháňala komponenty na ďalšie double-pearl náušničky á la Diór...

(ktoré asi čo nevidieť poputujú za oceán)

...jedného dňa zrazu zistila, že na fejsbúku je vás už takmer sto!♥

...evidentne nakupovala v Lidli a potom sa zabávala rozmiestňovaním tých ich príšeriek za nákup kade-tade po byte...

...nevedela sa rozhodnúť, či si tie čiernobiele okuliare ozdobiť alebo neozdobiť šedými a čiernobielymi ružičkami...

(ale asi nakoniec neodolám; hneď/ak vôbec nejaké šedé a čiernobiele ružičky zoženiem;-)

...no a v neposlednom rade: fotila zajaca na kuchynskej linke (a /všetky/ tri fázy zajačej úvahy).

1. fáza: Ja tu vlastne vôbec niesom alebo: určite to na mňa narafičili.

 2. fáza: Nedám sa nachytať, len sa pozriem, ale určite z toho bude prúser.

 3. fáza: Koho to zaujíma, musím si dať!

Mľask, pekný víkend všetkým!:-)

-end-

NESTÍHAJÚC, NO STÁLE FOTIAC

Kým sa tu zas objaví niečo zmysluplnejšie;-), návod, postup alebo nové tvorenie (nič veľkonočné ale nečakajte;-), vysypalo sa mi tu z Vreca pár viac či menej náhodných fotiek, ktoré priebežne vznikajú z rôznych dôvodov a v rozličných častiach bytu. Na okne, na stole, v kuchyni... Kvety, drobnosti, dobroty, plánované DIY, novinky, úlovky, malé somarinky a iné náhodilosti.:)

Začať môžeme rovno na okne. Lebo práve tam boli videné a zdokumentované moje prvé tohtoročné tulipány.

Pokračujeme do kuchyne, kde sa "varilo" hruškové smoothie a od ruky mrazili domáce nanuky.:-)

Cestou okolo pracovného stolu môžete vidieť prípravy na ďalšie diorovské DIY (bodaj by tiež išlo od ruky...)

Na stole ešte zostávame a stretávame tie najdokonalejšie (hm?) zajačie nástenkové pripináčiky.

Už len kúpiť (alebo vyrobiť?) nejakú nástenku...

Pri zajačikoch ešte (fakt nečakane) zostávame a ukážeme si, ako zajko z pohľadnice k zlatému chvostíku prišiel.

Nevie sa. Asi to bola nejaká zvláštna náhoda. A asi preto sa tvári tak prekvapene...

Zato ja viem celkom presne, ako som prišla k svojmu prvému porcelá-novému ach!♥náhrdelníku od Tyformy. 

K nemu som si uvarila kafe a dort priniesla od maminky.;-)

Na okne sme začínali, budeme pri ňom aj končiť. Vlastne ani tak nejde o to okno, ako zase o tie tulipány...

Lebo tieto ružovofialové boli proste pre-krás-ne! A svetlo presvitajúce cez perforované žalúzie s nimi urobili divy.

(Takže nech sa nikto, prosím, nediví, čo je to za novú dierkovanú odrodu z nejakého deravého rodu.:-)

A prečo tú krásu nevyužiť aj trochu "pracovne" - na nafotenie jednej fakt-že-nádhernej zákazky?

Hlavne, keď to všetko spolu tak úžasne ladí...

 ...tak sa mi zdá, že tie okuliare by sme mali ich novej majiteľke vydať aj s tým tulipánom...

Viditeľne sú pre seba ako stvorení... No páni!

 Tí tulipáni proste majú čosi do seba...♥

-end-

DIY OR DIOR?

Malé a decentné? Minulosť! Dior inšpirácia hovorí jasne: naše uši si žiadajú viac. Poriadne veľké a nápadné perly. No nie v ušiach, ale rovno za uchom. Ak chcete svoje ušká potešiť, môžete im tieto dvojité, originálne, jemné, no zároveň aj výrazné a neprehliadnuteľné náušničky vyrobiť. Že ako, to si teraz poďte pozrieť a prečítať do Toronta k Barborke. Na jej blogu môžete nájsť môj ďalší how-to-do-it (alebo ako-na-to:-) guest-post, kde sa všetko dozviete.  Len Dior a vy.;-) Pozývame vás!  

http://www.barboradudinska.com/2014/03/chic-diy-dior-pearls.html

Tak čo vy na ne? Ja ich asi milujem... ;-)

-end-

UEEEJ, JE TU PRVÁ GIVEVEJ!

Hurá&jupíí! Vrece dnes oslavuje jeden rok a vykotúľalo sa z neho niečo malé, jarné, guľaté, mintové, zlaté... niečo ukryté v malom vrecku (neboli pytlíčku:), niečo, čo bolo vyrobené práve pre tento prvomarcový výročný deň a túto narodkovú udalosť.

A ak sa medzi vami nájde niekto, kto by na krku rád nosil takúto svoju "vlastnú malú zemeguľu" vo farbe namiešanej z azúrovo modrej, bielej a zelenej, pokreslenú kvetmi a stromami, pozlátenú čím-iným-než-zlatom:-) a zavesenú na kovovej retiazke, je v ten správny deň na tej správnej blogoadrese:-). Dnes sa bude o jednu malú rozkvitnutú zemeguľu súťažiť. :-)

A aké sú pravidlá hry? Najjednoduchšie na zemeguli.;-)

Každý, kto by si prial malú drevenú planétku osídliť (teda vlastne to, aby sa ona usídlila práve u neho), stačí, keď splní dve jednoduché podmienky:

1.) stane sa priateľským členom Vreca cez GFC (lebo Vrece nechce byť len plné nápadov, ale aj milých a nápaditých ľudí) ;-)

2.) zanechá (priateľský;) komentár pod týmto článkom spolu s e-mailom, kde by som mu potom prípadnú výhru oznámila.:-)

O malú planétku si môžete zahrať do piatku 7.3. do polnoci a o jej budúcom majiteľovi rozhodnú - ako inak - hviezdy. Čiže random. Alebo po našom: náhoda.:-) Výsledok losovania uvediem pod týmto článkom a avízo nájdete aj na vreckovom FB.

Hra je medziplanetárna, a teda platí pre všetky planéty!:-)

Už teraz je malá (zeme)guľka zvedavá, ku komu a na akú adresu sa nakoniec zakotúľa... Držím všetkým palce a ďakujem vám, že vo Vrecku ste, že ho navštevujete, čítate, podporujete a perfektné komentáre v ňom zanechávate.:-) Vážim si to! ♥

VÝSLEDNOSÚŤAŽNÝ EDIT: Medziplanetárna súťaž v piatok v noci skončila a malá planétka sa už chce odkotúľať k novému majiteľovi. A tak sa mená vás, ktorí ste sa zapojili, ocitli v zlatom vrecúšku, ktoré sa dlho, predlho miešalo, aby sa z neho nakoniec jedno meno vylosovalo. A tým (snáď šťastným:) menom, ktoré pozlátenú zemeguľu vyhralo, je meno slečny Akemi.:-) Blahoželám! Ja idem milú výherkyňu poprosiť o adresu a vám všetkým ďakujem za účasť a vaše perfektné súťažné komentáre:-), isto sme nesúťažili naposledy! Myslím si, že nejaká príležitosť na novú "givevej" sa vždy nájde, čo poviete?:-)

-end-

A MÁM ŤA NA KRKU, ZLATO...

Bol raz jeden sob. Ružový sob. A ten sob nakúpil si soby. Veľa sobov. Alebo to boli jelene? Na krabičke ale tuším stálo označenie "losy"... Pravdou neodškriepiteľnou a fotozdokumentovanou však zostáva, že ich bolo veľa.:-) Keď sa sob ružový pýtal, čo so sobmi novými vykonať, pár z nás sa ozvalo (a tým svoj osud spečatilo;-). Boli sme vyzvaní. Svoj vlastný sobí pár si osedlať, skrotiť, vyfešákovať. Každý po svojom. A tak k nám paroháči domov docválali, aby sme si s nimi poradili, mená im dali a vám ich nakoniec jedného po druhom ukázali.:-) V pondelok nám svojho Karola predstavila organizátorka tejto olympijskej DIYsciplíny Nika, v utorok nás s Ferdom a Ferdom zoznámila Jane33, zajtra uvidíme, aké meno a šat dostanú paroháči u Olív. No a dnes... dnes vás oboznámim s tým mojím sobolosojeleňom. Nech sa páči, zoznámte sa: to je Zlatko.;-)

Zlatko ale nebol zlatkom od narodenia...

Vlastne, keď parohami zabúchal na naše dvere, stál pred nimi paroháč strieborný, asi cínový...

No my sme spolu mali iné plány. A tak som nemú tvár malou špongiou a matnou bielou farbou namejkapovala

a vytvorila tak základ pre ďalšie líčenie.

A pán Los začal chytať farbu. Indigovo-fialovú (akrylovú) farbu.

Keď bol celý načisto zindigovaný, rozkázal si zlaté náušnice. Čo náušnice, celé zlaté uši! Nemohla som mu povedať nie. Na zvieratká ja mám slabosť. A na pozlacovanie jemným plátkovým zlatom tiež. Pustili sme sa teda spolu do zlatistej horúčky...

...plátok po plátku, uško po ušku...

...až k tým zlatým ušiam začali pribúdať aj zlaté parôžky.

A nemusím vám istotne hovoriť, že celý ten pozlacovací čas som sa najviac tešila na to, ako tomu čumáčikovi fialovému pozlátim ňufáčik. Ach, ten je! Ako živý. Tá papuľka - na zahryznutie! /ospravedlňte, prosím, dočasný zvýšený prejav citov/ ;-)

Pán Indigó omotal si ma totiž načisto okolo prstu. A ja som mu okolo fialovo-zlatých parohov omotala fialovú koženú šnúrku.

To máš za to, zlato!

Ale, čo mám za to všetko zlato ja? Teba (od)teraz na krku. K bielej košeli alebo fialovému pulóvru.
Hmmm, férový obchod.;-)
Máš kukuč trochu drsný, a predsa taký zlatý! TY, môj statement necklace, si pre mňa ako stvorený!


-end-