ECO FRIENDLY CHRISTMAS TREE

Kto už má stromček? A je zelený alebo biely? Ten môj je takýto a trošku viac o ňom si môžete prečítať a okuknúť v Toronte u Bašky! ...no, on to vlastne nie je stromček, ale veď... všetko sa dozviete, ak budete chcieť / a ak kliknete sem sa! :-)

http://www.barboradudinska.com/eco-friendly-christmas-tree/

 -end-

UEEEJ, JE TU PRVÁ GIVEVEJ!

Hurá&jupíí! Vrece dnes oslavuje jeden rok a vykotúľalo sa z neho niečo malé, jarné, guľaté, mintové, zlaté... niečo ukryté v malom vrecku (neboli pytlíčku:), niečo, čo bolo vyrobené práve pre tento prvomarcový výročný deň a túto narodkovú udalosť.

A ak sa medzi vami nájde niekto, kto by na krku rád nosil takúto svoju "vlastnú malú zemeguľu" vo farbe namiešanej z azúrovo modrej, bielej a zelenej, pokreslenú kvetmi a stromami, pozlátenú čím-iným-než-zlatom:-) a zavesenú na kovovej retiazke, je v ten správny deň na tej správnej blogoadrese:-). Dnes sa bude o jednu malú rozkvitnutú zemeguľu súťažiť. :-)

A aké sú pravidlá hry? Najjednoduchšie na zemeguli.;-)

Každý, kto by si prial malú drevenú planétku osídliť (teda vlastne to, aby sa ona usídlila práve u neho), stačí, keď splní dve jednoduché podmienky:

1.) stane sa priateľským členom Vreca cez GFC (lebo Vrece nechce byť len plné nápadov, ale aj milých a nápaditých ľudí) ;-)

2.) zanechá (priateľský;) komentár pod týmto článkom spolu s e-mailom, kde by som mu potom prípadnú výhru oznámila.:-)

O malú planétku si môžete zahrať do piatku 7.3. do polnoci a o jej budúcom majiteľovi rozhodnú - ako inak - hviezdy. Čiže random. Alebo po našom: náhoda.:-) Výsledok losovania uvediem pod týmto článkom a avízo nájdete aj na vreckovom FB.

Hra je medziplanetárna, a teda platí pre všetky planéty!:-)

Už teraz je malá (zeme)guľka zvedavá, ku komu a na akú adresu sa nakoniec zakotúľa... Držím všetkým palce a ďakujem vám, že vo Vrecku ste, že ho navštevujete, čítate, podporujete a perfektné komentáre v ňom zanechávate.:-) Vážim si to! ♥

VÝSLEDNOSÚŤAŽNÝ EDIT: Medziplanetárna súťaž v piatok v noci skončila a malá planétka sa už chce odkotúľať k novému majiteľovi. A tak sa mená vás, ktorí ste sa zapojili, ocitli v zlatom vrecúšku, ktoré sa dlho, predlho miešalo, aby sa z neho nakoniec jedno meno vylosovalo. A tým (snáď šťastným:) menom, ktoré pozlátenú zemeguľu vyhralo, je meno slečny Akemi.:-) Blahoželám! Ja idem milú výherkyňu poprosiť o adresu a vám všetkým ďakujem za účasť a vaše perfektné súťažné komentáre:-), isto sme nesúťažili naposledy! Myslím si, že nejaká príležitosť na novú "givevej" sa vždy nájde, čo poviete?:-)

-end-

JEDNA LASTOVIČKA KONCEPT NEROBÍ

To už tu (kedysi) dávno odznelo. Pri rozprávaní o lastovičkovom vešiaku. Lastovičky treba aspoň dve. A tak sa aj stalo...

Kým som na čiernobielu komodu mohla postaviť čiernobielu šperkovnicu, udialo sa toto:

Našla sa šperkovnička (alebo-čo-to-bolo-kedysi). V jednom starom byte. Vedela som, že ju chcem, ale aj to, že jej vlások na hlave určite skrivím. To roztodivnofarebné čudo bolo do akéhokoľvek obydlia mne všetkých blízkych ľudí široko-ďaleko nehodiace sa.;-) No a hlavne do toho nášho nehodiace sa. Všetka česť všetkým starožitnostiam, ale toto veru e-e. Pardón.

Obrúsiť, natrieť na matnobielo (iba vrch, spodok bol originál leskločierny, a teda nanajvýš absolútne ideálny).

Potom už len stačilo centrofixkou nakresliť pár lastovičiek, do šperkovnice ukryť šperky a postaviť ju/ich v spálni na komodu.

 Proste na miesto, kde dokonale (ne)farebne zapadnú.

 Kde vytvoria so spomínaným lastovičkovým vešiakom ten spomínaný lastovičkový koncept.

Lastovičí snem.

 Ale myslím, že keby aj neboli v jednej miestnosti,

 cestu k sebe by si našli. 

 Veď sú to lastovičky... ;-)

 -end-

BEZ STOLA SA NEDÁ STOLOVAŤ

A keďže sme náš pôvodný kuchynský stôl (veľký, sklenený, na mieru meraný) opatrili jedného pekného dňa malými, nenápadnými koliečkami, vozili sme ho zo srandy po celom byte, až kým nakoniec neskončil (nezaparkoval) v obývačke.;-) Teda, v jednej jej časti. Lenže kuchyňa bez stola - nemožné zhola. Potrebovali sme náhradný plán. A stôl. A stoličky, isteže.

I ponúkol sa jeden dobrý muž, že by vhodného adepta pre nás mal. Starý, drevený, poctivý stôl. Taký ten s jedným šuflíkom. A stoličky, isteže. (Zas nie až tak) veľa kilometrov museli tieto čajky nalietať, kým mohli pristáť na ich čele. Na stoličkovom operadle. A sedáku. Veď uvidíte. Najskôr letmý pohľad realite a minulosti do očí. Nebolo všetko hneď ružové (teda biele)...

Milého stola bolo treba najskôr poriadne (d)opáliť opaľovačkou (ten vyzerá, čo?), obrúsiť, zbaviť starých, už zožltnutých náterov. Áno, stoličky tiež. Isteže.;-) A tak sme sa jedno leto opaľovali do zblbnutia a natierali do biela. Hm, čudná sezóna...

A potom už mohla konečne nastať FÁZA 2: na novučké bielučké stoličky začať maľovať. Vystrihnutými obrázkami zo servítok. Plachetnice, rozbúrené more, majáky a čajky zdali sa byť tými pravými. ...už som vám hovorila, že zrovna bolo leto?;-)

 Plachetnička na operadle zvonku...

...maják zvnútra...

...a na sedáku čajky.

 Keď sa im občas zacnie za slnkom a vetrom, posedíme si s nimi na maličkom balkóne. Lepšie než nič.;-)

 Sťažovať sa ale nemôžu. Celkom s tou kuchyňou ladia. Zatiaľ...
Červené dvierka by som už totiž najradšej vymenila za biele (napríklad).

  K nim by sa loďka na šuflíku hodila perfektne.

-end-

NIE JE VŠETKO BOTNÍK, ČO SA BLYŠTÍ

Ak sa váš nový botník začne zrazu podozrivo blyšťať (dokonca svietiť), môže to znamenať len jediné. Zmenil sa v noci na:

VIANOČNÝ STROMČEK.

 Kto už videl tie minuloročné (napr. TU), toho hádam ani tohtoročný nepohorší. Je snáď horší?;-)

Je z dreva, no nevyhodíme ho. Ani zajac ho neobhryzie. Je vlastnoručne postavený od prvého po posledný klinček. Aj darčeky sa podoň zmestia, aj svieti, aj ozdoby na ňom držia... /K/ nám sa hodí, a tak ho máme. Snáď sa bude páčiť mame.;-)

Aj strieborný koník sa húpe...

 ...aj drahý Dear Deer (naposledy videný TU) prišiel...

Dalo by sa povedať, že všetko je tak, ako má byť. Náš stromček, náš byt. Hodia sa k sebe. Ježiško, prosím ťa, príď.

 Veselé a tvorivé!:-)

-end-

BOTNÍKOVÁ ODYSEA

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden klinec. Ale ešte pred ním jedno prázdne miesto pri stene, kde by sa bol hodil nový botník. Nie však hocijaký. Ale taký, čo vyzerá ako rebrík. Easy! Natri rebrík a je. No, natrela by som. Keby som nejaký rebrík mala...

A tak od "zabitia" prvého klinčeka nasledovalo (aj mu predchádzalo) ešte všeličo iné,

než sa dal fotiť výsledok.

Dovtedy sa dali fotiť len klince, šmirgle, kladivo, vŕtačka, zase klince, plechovka s farbou, dosky, latky, klince, vŕtkačka... (nehovorila som to už?...) No skrátka - veľa sa hútalo, vymeriavalo, vŕtalo, zatĺkalo, brúsilo aj natieralo. Až načisto "dobiela".

Ale už konečne môžeme vešať.;-) Nie, nie hlavu z toho, že aj taký zdanlivo jednoduchý kus interiéru/nábytku? môže byť také zdĺhavé vyrobiť. Jednu bielu vrstvu tomu ešte možno dám, ale - inokedy. Neskôr. Nabudúce. Ak vôbec. Teraz ma čaká už len:

 to vešanie.:-)

Bielych vešiakov so "šatami na zajtra", čiernych kabeliek na retiazke alebo farebných, huňatých slúchatiek...

Ale hlavne, hlavne tých topánok. ;-)

-end-

HELLO, BIRDIE

Kde sa vzali,

tu sa vzali,

na záhrade ráno stáli...

Ako sa tam dostali a čo pre to bolo treba urobiť?

Na začiatok - mať drevený náramok a kopec času;-).

Vystrihnúť ich zo servítky...

Obkresliť tvar a vyfarbiť na bielo...

Prilepiť.

Primaľovať kamoša...

Prilepiť kamoša...

...a kvety.

A tak stále dokola...

Nezabudnúť na motýľa...

Natrieť bielou, keď farba dreva nestačí...

Trochu pozlátiť a natrieť ružovou, keď je aj tá biela "málo".

A konečne (sú) vonku...

Bye bye, birdies! 

-end-