TERMOPOHÁRIK K OBRAZU SVOJMU

Ocitol sa jedného dňa u nás doma v kuchyni reklamný termohrnček. Malý bol, zlatý bol, ale dalo by sa na ňom čo-to vylepšiť... (hovorím si v duchu). Až kým som ho jedného iného šťastného dňa pri umývaní neodšróbovala čírou náhodou tak, že som sa dostala až do jeho útrob. A nezistila, že "reklamnú grafiku", ktorá pohárik zdobila, môžem jednoducho vybrať a...

zmeniť si ju k obrazu svojmu! A to bola, uznajte, vhodená rukavička.

 Obkreslila som si pôvodný tvar inkriminovaného pôvodného papiera na výkres... a už to začalo...

ZAJACE! Všade samé zajace! Trblietavým ružovým to začalo (a už  to nešlo zastaviť). Lebo malých zajačikovských Mr. Rabbit samolepiek som mala, ako naschvál;-), doma celú hŕbu! Novučičkých, z milého a lákavého Sveta pások objednaných, krásnych, ešte nepoužitých, čakajúcich, kým budú môcť z Vreca vyskočiť... a veruže vyskočili. Jeden po druhom. Lenže...

...nemohla chýbať ani opica a ružový vlak a dievčatko "ružová čiapočka" a kávové nápisy, ktoré prišli (asi vlakom) do cesty.

 Ha-ha-ha!

 Kávička-jasnačka.

 No a čo vám poviem, prilepil sa kto chcel.

 Kto chcel si prišiel poležať a urobiť si coffee break v rainy day.

 A takto to dopadlo...

 A takto to vyzerá hotové a umiestnené vo svojom prirodzenom prostredí (pekne pri počítači, vždy poruke;-). Pá-pá!

-end-

ZAMILOVANÝ AIR MAIL

S príchodom jari a leta je to u nás samá oslavička. Aj u vás? Meniny, narodky, výročia... (darčeky) ;-) A pohľadnice. Meninové, narodeninové, výročné... Dajú sa kúpiť, to hej. Ale nie je lepšie nejakú si vyrobiť sám? Podľa mňa rozhodne.:-)

A nie je to vôbec, ale vôbec zložité. Hlavne ak zvolíte lenivý minimalistický prístup ako v tomto prípade ja.;-)

A ak máte takýto parádny "polotovarový" materiál. Ešte pred Vianocami som ho kúpila na skvelej a milej stránke pokladov: organizatorka.sk. No a kedže v balení bolo štvorcových pohľadníc (a k nim štvorcových obálok) dostatok, neostalo len pri vianočnom tvorení. Pár som si odložila aj na jar (to viete, asi som tušila to o tých meninách, narodkách a výročiach...;-).

No a čo by sa na takú jarnú pohľadničku hodilo viac než nejaké kvietky a vtáčiky a konáriky? No fakt nič.;-) 

Pristúpila som teda k veci nanajvýš pragmaticky. Vytiahla z nálepkových zásob práve tie vtáčikovo-konárikové, nalepila milého ružového operenca na prednú stranu pohľadnice, na obálku "buchla" zlatú známku (a ešte jedného malého vtáčika, nech sa obálke lepšie letí) a dovnútra ešte prilepila tajný (veľmi jednoduchý, ale zato veľmi jednoznačný) odkaz...

 No, až taký tajný (už) asi nie je, ale čo už.;-)

 Potom už len tajnosnubne obálku zalepiť... (tiež vidíte kvietok so zajačími ušami?)

 ...a poslať na ružových krídlach tým správnym smerom...♥

-end-

VESELÉ TVORENIE

Kedy inokedy sa pustiť do veselého tvorenia než cez veselé Vianoce? Ale to vám najskôr Ježiško musí veselú pečiatkovú súpravu pod stromčekom zanechať. To ani nevydržíte do rána a nepočkáte na lepšie svetlo (pre tvorenie aj fotenie). Nie nie.

Toho vysnívaného zajačika musíte mať hneď.

Hneď usadnúť k stolu s papierovým obrusom V E S E L É V Á N O C E a veselo sa pustiť do toho.

Gumovú placku zacvaknúť do pripraveného kartónu...

 a vybrať si zo všetkých tých rydielok tie (minimálne dva) správne na výrobu malého ušiaka.

A na brušku musí mať ten ušiak srdiečko, to je jasnačka. A jasná piplačka...

Ale nakoniec sa tuším, mucik malý, celkom podaril.

 A teraz mi tu tých zajačikov môže poskakovať koľko len chcem!

 Len sa mi zdá, že ten môj zajačik je niečo medzi králikom a plyšovým medvedíkom... ;-)

Nevadí, aj tak: ♥

-end-

BOL RAZ JEDEN PÁV...

Mala som také vreckovky. Z DM. V krásnej oválnej krabičke. Také tie, čo sa vyťahujú z vrchu. Viete. A ten obal bol až taký krásny, že som si ho nechala aj potom, čo sa minula aj tá najposlednejšia vreckovka. Hádzala som do nej zatiaľ drobnosti a mala s ňou úmysly rôzneho recyklačného charakteru. Čo všetko by sa s tým čači lesklým, mocným papierom dalo vyparatiť...?

Tie farby, tie bodky, ten páv... tá kvalita! Kto by to vyhadzoval? (na mňa nepozerajte)

Rozhodnutie teda padlo: bude z toho pohľadnica. Pozdrav. Pohled. Líbesbríf. Snáď (niekoho) poteší.

 Beriem nožnice, ceruzku, pravítko... viac k tomu ozaj netreba. 

Teda okrem tej vreckovkovej krabičky s nejakým pekným motívom podľa vlastného výberu. (Kuk do DM, mávajú ich!)

 No a potom už prichádza demoličná čata. Trhá papier, trhá spodok, trhá vrch... (ale nebojte, citlivúčko;-) 

Z oválnej krabičky ostáva na stole jeden dlhočizný rovný pás.

 Potom už len odstrihnúť/pristrihnúť/zarovnať... spodok/okraje/vrch... čo treba. 

Presnú polovičku dlhočizného pásu vymerať a v pohľadnicu "zalomiť".

 A na nejaký čas prípadne zaťažiť (ale nie washi páskami, tie sú tu na iné účely:-), 

lebo papier je naozaj pevný a rád si svoj pôvodný oválny tvar zachováva.

 A na záver už len doladiť jemné detaily...

Napríklad tými páskami.

 Vyzdobiť (a zladiť) nimi vnútornú bielu stranu, na ktorú budeme svoj pozdrav/prianie/vinš vpisovať.;-)

 A ak by sa ešte predsalen pohľadnica trochu otvárala alebo by chcel do nej páv či niekto iný nakúkať, môžete ju ešte rovnakými páskami na jednom mieste "zapečatiť". Nech je to krásne tajnosnubné!;-) A adresát má čo rozbaľovať.:-)

Tak, kto dá adresu? ;-))


-end-

SVET PÁSOK A INÝCH POKLADOV

Neradno sa prechádzať po internete len tak bez dozoru. Mohlo by sa vám totiž stať, že sa dostanete do sveta, z ktorého nebude cesty späť. Do sveta samolepiek, lepiacich pások, spiniek, taštičiek, vrecúšok, farebných obrázkov, úžasností, dokonalostí a iných lestí. Že taký svet predsa neexistuje? Ha! A čo je potom podľa vás toto: světpásek.cz. Hmm? No vidíte.

Nemala som ho objaviť. Raz som klikla... a nebolo návratu. Jediná cestička odtiaľ viedla rovno do nákupného košíka.;-) Ale neľutujem jedinej položky, lebo všetky sú... úplne ňuňu! (Bambi s mašličkou na europe vintage stampstickeroch vás, verím, náležite presvedčí) No a "známkové" samolepky Malý Princ? Prosííím? Pomóóc! To chcem! Vlastne už mám... uff, eštežetak.;-)

A toto! Vianočné spinky (zvané tiež záložtičky). Aj na krk by som si ich zavesila, také sú! Počkať...? Jé, (to je) nápad!:D

(tie divné/momentálne/spontánne nápady sú najlepšie, n´est-ce pas?;-)

A keď už sme na tej ňuňu vlne (teda ja, ehm), čo poviete na tieto papierové vrecká na balenie darčekov (alebo čohokoľvek)?

Tí zajaci... tie kačičky! Keby boli len o kúsok väčšie (myslím tie vrecká;-), balila by som si do nich snáď aj desiaty. Každý deň. 

A do týchto krásnych/guličkových/priesvitných/samolepiaco-zatváracích vreciek by som si balila koláčiky. Tak. Samozrejme, to, čo vo vrecku vidíte, žiadny koláčik nie je. Ale sladké je to aj tak! A čo to teda je? Úúžasňácka zvieratkovská washi páska!

Hríby, sovy, jelene, zajace... (čítaj: hríbiky, sovičky, jelenčeky, zajačiky!) Jaj. Poď ho rovno oblepiť nejaký telefón.

A pamätáte si ešte diamantové DIY a fotorámik do výkladu očnej optiky? No kto by maľoval ďalší, keď môže ten ďalší oblepiť obrázkovou washipáskou! Čiernobiele zebričky s okuliarmi do šedobiela ladenej optiky? Úplný washi poklad! (Ktorý som objavila a objednala až na druhý deň od vytvorenia ostatnej objednávky, ale v éšope boli takí milí, že mi zebričky prihodili k prvej objednávke a ja som nemusela poštovné platiť dvakrát. A za ušetrené euros si môžem kúpiť niečo iné... Napríklad nejakú washi pásku... To je kolobeh života. A oblepovania. A nakupovania. A nakukovania do nálepkových svetov.

P.S.1: Onedlho ma tam majú určite znovu (chystám sa totiž preskúmať oddelenie KAWAII). Stretneme sa?:-)
P.S.2: Obľúbené články tipu nákupy/novinky/haul/new in... sa podľa mňa hodia aj na DIY blogy, čo poviete?;-)


-end-

NESTÍHAJÚC, NO STÁLE FOTIAC

Kým sa tu zas objaví niečo zmysluplnejšie;-), návod, postup alebo nové tvorenie (nič veľkonočné ale nečakajte;-), vysypalo sa mi tu z Vreca pár viac či menej náhodných fotiek, ktoré priebežne vznikajú z rôznych dôvodov a v rozličných častiach bytu. Na okne, na stole, v kuchyni... Kvety, drobnosti, dobroty, plánované DIY, novinky, úlovky, malé somarinky a iné náhodilosti.:)

Začať môžeme rovno na okne. Lebo práve tam boli videné a zdokumentované moje prvé tohtoročné tulipány.

Pokračujeme do kuchyne, kde sa "varilo" hruškové smoothie a od ruky mrazili domáce nanuky.:-)

Cestou okolo pracovného stolu môžete vidieť prípravy na ďalšie diorovské DIY (bodaj by tiež išlo od ruky...)

Na stole ešte zostávame a stretávame tie najdokonalejšie (hm?) zajačie nástenkové pripináčiky.

Už len kúpiť (alebo vyrobiť?) nejakú nástenku...

Pri zajačikoch ešte (fakt nečakane) zostávame a ukážeme si, ako zajko z pohľadnice k zlatému chvostíku prišiel.

Nevie sa. Asi to bola nejaká zvláštna náhoda. A asi preto sa tvári tak prekvapene...

Zato ja viem celkom presne, ako som prišla k svojmu prvému porcelá-novému ach!♥náhrdelníku od Tyformy. 

K nemu som si uvarila kafe a dort priniesla od maminky.;-)

Na okne sme začínali, budeme pri ňom aj končiť. Vlastne ani tak nejde o to okno, ako zase o tie tulipány...

Lebo tieto ružovofialové boli proste pre-krás-ne! A svetlo presvitajúce cez perforované žalúzie s nimi urobili divy.

(Takže nech sa nikto, prosím, nediví, čo je to za novú dierkovanú odrodu z nejakého deravého rodu.:-)

A prečo tú krásu nevyužiť aj trochu "pracovne" - na nafotenie jednej fakt-že-nádhernej zákazky?

Hlavne, keď to všetko spolu tak úžasne ladí...

 ...tak sa mi zdá, že tie okuliare by sme mali ich novej majiteľke vydať aj s tým tulipánom...

Viditeľne sú pre seba ako stvorení... No páni!

 Tí tulipáni proste majú čosi do seba...♥

-end-