HEAVEN AND EARTH

Keď je obsah O.K. (alebo aj viac než O.K.), ale obal nič moc. Keď chcem, aby to na kozmetickom stole nejako vyzeralo. Keď...

Keď to konečne príde. Ten nápad. Ako si ten obal vylepšiť. Ako svoj kozmetický stôl potešiť.

Chcela som to urobiť už dávno. Farbami, nálepkami, obrázkami, niečím. Pridať paletke Heaven and Earth od MUA na kráse. Lebo myslím, že obsah krásny je. Aj názov. Farby. Odtiene. Pigmentácia. No skrátka - používam ju rada. A preto som rada, že po včerajšom náročnom brainstormingu (samej so sebou, asi 10min.) sa mi pred očami zjavil ten obraz. Obraz stromu, ktorého koruna bude vlastne zároveň aj oblakom, obraz maľovaný samotnými tieňmi, obraz obsahujúci zlaté zvieratko. Tak.

A tak aj bolo. Strom na bielom papieri vyrástol raz-dva. Nedivím sa, keď sú tie farby tak dobre pigmentované.;-) A tých odtieňov hnedej! Teplých, neutrálnych, zlatých... Veď - na to sú očné tiene vlastne určené, nie? Na maľovanie. Sa. Si. Vieme. A aplikátor, ktorý väčšinou zažíva paľbu kritiky, ten bol na maľovanie úplne najlepší. Kam sa hrabú kozmetické štetce! Pché!

A tak sa maľovalo. Stromy, koruny, oblaky a kopce... posudzovali sa jednotlivé (od)tiene a premýšľalo o zlatom zvieratku...

No hej, zvíťazil ježko. Pozlátený ježko (veď viete, že nemám zábrany použiť zlato kedykoľvek;-) mašírujúci si pre jabĺčko.

A spŕchol aj drobný zlatý dážď. Alebo sú to zlaté hviezdičky? Proste romantika, chápete.;-)

Potom už len heaven&earth obrázok zo zápisníku vystrihnúť...

...a nalepiť šikovným lepidlom na šťastnú paletku (paletka šťastne prikyvuje).

A keď sa otvorí, cez priesvitné plastové viečko vždy uvidím ježka hore nohami.:-) Super bonus (aj keď pre ježka asi nie...)

Ten si ešte užije... A ja tiež.:-) S ním, s mojou staro-novou čači paletkou, s novými možnosťami, ktoré mi očné tiene ponúkli. 

Ale čo s nimi vymyslím/zažijem nabudúce, to je zatiaľ medzi nebom a zemou...

-end-

UEEEJ, JE TU PRVÁ GIVEVEJ!

Hurá&jupíí! Vrece dnes oslavuje jeden rok a vykotúľalo sa z neho niečo malé, jarné, guľaté, mintové, zlaté... niečo ukryté v malom vrecku (neboli pytlíčku:), niečo, čo bolo vyrobené práve pre tento prvomarcový výročný deň a túto narodkovú udalosť.

A ak sa medzi vami nájde niekto, kto by na krku rád nosil takúto svoju "vlastnú malú zemeguľu" vo farbe namiešanej z azúrovo modrej, bielej a zelenej, pokreslenú kvetmi a stromami, pozlátenú čím-iným-než-zlatom:-) a zavesenú na kovovej retiazke, je v ten správny deň na tej správnej blogoadrese:-). Dnes sa bude o jednu malú rozkvitnutú zemeguľu súťažiť. :-)

A aké sú pravidlá hry? Najjednoduchšie na zemeguli.;-)

Každý, kto by si prial malú drevenú planétku osídliť (teda vlastne to, aby sa ona usídlila práve u neho), stačí, keď splní dve jednoduché podmienky:

1.) stane sa priateľským členom Vreca cez GFC (lebo Vrece nechce byť len plné nápadov, ale aj milých a nápaditých ľudí) ;-)

2.) zanechá (priateľský;) komentár pod týmto článkom spolu s e-mailom, kde by som mu potom prípadnú výhru oznámila.:-)

O malú planétku si môžete zahrať do piatku 7.3. do polnoci a o jej budúcom majiteľovi rozhodnú - ako inak - hviezdy. Čiže random. Alebo po našom: náhoda.:-) Výsledok losovania uvediem pod týmto článkom a avízo nájdete aj na vreckovom FB.

Hra je medziplanetárna, a teda platí pre všetky planéty!:-)

Už teraz je malá (zeme)guľka zvedavá, ku komu a na akú adresu sa nakoniec zakotúľa... Držím všetkým palce a ďakujem vám, že vo Vrecku ste, že ho navštevujete, čítate, podporujete a perfektné komentáre v ňom zanechávate.:-) Vážim si to! ♥

VÝSLEDNOSÚŤAŽNÝ EDIT: Medziplanetárna súťaž v piatok v noci skončila a malá planétka sa už chce odkotúľať k novému majiteľovi. A tak sa mená vás, ktorí ste sa zapojili, ocitli v zlatom vrecúšku, ktoré sa dlho, predlho miešalo, aby sa z neho nakoniec jedno meno vylosovalo. A tým (snáď šťastným:) menom, ktoré pozlátenú zemeguľu vyhralo, je meno slečny Akemi.:-) Blahoželám! Ja idem milú výherkyňu poprosiť o adresu a vám všetkým ďakujem za účasť a vaše perfektné súťažné komentáre:-), isto sme nesúťažili naposledy! Myslím si, že nejaká príležitosť na novú "givevej" sa vždy nájde, čo poviete?:-)

-end-

A MÁM ŤA NA KRKU, ZLATO...

Bol raz jeden sob. Ružový sob. A ten sob nakúpil si soby. Veľa sobov. Alebo to boli jelene? Na krabičke ale tuším stálo označenie "losy"... Pravdou neodškriepiteľnou a fotozdokumentovanou však zostáva, že ich bolo veľa.:-) Keď sa sob ružový pýtal, čo so sobmi novými vykonať, pár z nás sa ozvalo (a tým svoj osud spečatilo;-). Boli sme vyzvaní. Svoj vlastný sobí pár si osedlať, skrotiť, vyfešákovať. Každý po svojom. A tak k nám paroháči domov docválali, aby sme si s nimi poradili, mená im dali a vám ich nakoniec jedného po druhom ukázali.:-) V pondelok nám svojho Karola predstavila organizátorka tejto olympijskej DIYsciplíny Nika, v utorok nás s Ferdom a Ferdom zoznámila Jane33, zajtra uvidíme, aké meno a šat dostanú paroháči u Olív. No a dnes... dnes vás oboznámim s tým mojím sobolosojeleňom. Nech sa páči, zoznámte sa: to je Zlatko.;-)

Zlatko ale nebol zlatkom od narodenia...

Vlastne, keď parohami zabúchal na naše dvere, stál pred nimi paroháč strieborný, asi cínový...

No my sme spolu mali iné plány. A tak som nemú tvár malou špongiou a matnou bielou farbou namejkapovala

a vytvorila tak základ pre ďalšie líčenie.

A pán Los začal chytať farbu. Indigovo-fialovú (akrylovú) farbu.

Keď bol celý načisto zindigovaný, rozkázal si zlaté náušnice. Čo náušnice, celé zlaté uši! Nemohla som mu povedať nie. Na zvieratká ja mám slabosť. A na pozlacovanie jemným plátkovým zlatom tiež. Pustili sme sa teda spolu do zlatistej horúčky...

...plátok po plátku, uško po ušku...

...až k tým zlatým ušiam začali pribúdať aj zlaté parôžky.

A nemusím vám istotne hovoriť, že celý ten pozlacovací čas som sa najviac tešila na to, ako tomu čumáčikovi fialovému pozlátim ňufáčik. Ach, ten je! Ako živý. Tá papuľka - na zahryznutie! /ospravedlňte, prosím, dočasný zvýšený prejav citov/ ;-)

Pán Indigó omotal si ma totiž načisto okolo prstu. A ja som mu okolo fialovo-zlatých parohov omotala fialovú koženú šnúrku.

To máš za to, zlato!

Ale, čo mám za to všetko zlato ja? Teba (od)teraz na krku. K bielej košeli alebo fialovému pulóvru.
Hmmm, férový obchod.;-)
Máš kukuč trochu drsný, a predsa taký zlatý! TY, môj statement necklace, si pre mňa ako stvorený!


-end-

KAFE, DORT and SHARKS

Na kávu a koláčik je čas kedykoľvek. A na kafe a dort práve teraz. Práve teraz totiž na blogu s týmto chutným názvom prebieha súťaž o jedinečný náhrdelník od štúdia Tyformy, ktorý pripomína nielen ušká od kávovej/čajovej šálky, ale aj (kráľovskú?) korunku. A povedzte, kto z nás by takú korunku nechcel, nepotreboval, netúžil mať? Ja teda hej. A tak sa idem súťaži postaviť čelom (teda vlastne obľúbeným šperkom) a ťahám z vreca ten jeden, jediný, vybraný, do súťaže hodený ako žralok do vody. Ale taký žralok sa rozhodne vo vode neutopí a ja dúfam, že môj zubatý prívesok v tejto súťaži tiež nie.;-)

...lebo žralok sa len tak niečoho nezľakne

...lebo žraločí zub je oddávna obávaný tesák

...lebo ten môj je vlastnými rukami (nebojte, nie vytrhnutý, ide o repliku;-) medenými plátkami zdobený

...lebo visí na silnej retiazko-reťazi zo železiarstva

...lebo je odolný, veľký, mocný a neprehliadnuteľný

...lebo aj keď vo svojej podstate možno pôsobí drsne

...dokáže byť a vyzerať tak nežne! Len sa naňho pozrite. Krotký a pokojný, leží si na svojom/mojom handmade ružovom pulovríku a nikomu by neublížil. Do nikoho sa nezahryzol. Jedine ak do toho dortu. Uvidíme, či bude príležitosť (na oslavu).;-)

-end-

EDIT EDIT EDIT: Tak zúbok mi nakoniec ten porcelánový šperk od Tyformy vyhral, juchúú, ďakujem!:-)

HELLO, BIRDIE II.

Niektoré vtáctvo na zimu odlieta. A niektoré sa ku mne po poslednom letnom stretnutí vracia aj v zime. Asi nevyriadené účty, nejaké plány či sľuby, ktoré sme si pred pár mesiacmi dali. A nebyť zasa toho nočného tvorenia, bol by určite aj fotopostup...

Ale nie je. Ale takmer sa nelíši od výroby letného vtáčieho náramku (TU), takže vlastne nie je dôvod na paniku.;-)

Namiesto dreveného náramku budeme tentokrát potrebovať: skrátka niečo iné, čo chceme ozdobiť a "odarčekovať" (napríklad nevábny pôvodný obal inak dobrého kozmetického obsahu). No a už štandardne na stôl prihadzujem nejaké tie akrylové farby, štetce, farebné obrázky/servítky, nožnice, lep, snáď kus trpezlivosti a zlatozlaté zlato... A môžeme ísť na to:

Vrchnáčik natrieť bielou farbou (hneď niekoľkokrát; len keby to rýchlejšie schlo!), povystrihovať farebné vtáctvo, nalepiť na vyschnutý (už biely) vrchnáčik, okolie im domaľovať ružovou (ružová obloha, normálka) a dozdobiť plátkovým zlatom... 

Hovorím, presne ako to bolo pri náramku. Nech to spolu pekne ladí.

Len toho zlata je tu akosi viac... Veď sú Vianoce. To preto. ;-)

Otázka znie, kto by spájal letný motív s Vianocami... No ja.;-) Lebo spomienka na leto to bola pekná.

Dalo by sa povedať, že priam zlatá.:-) Dúfam, že zase niekedy priletia... Tak zas na jar, chlapci!

-end-

HELLO, BIRDIE

Kde sa vzali,

tu sa vzali,

na záhrade ráno stáli...

Ako sa tam dostali a čo pre to bolo treba urobiť?

Na začiatok - mať drevený náramok a kopec času;-).

Vystrihnúť ich zo servítky...

Obkresliť tvar a vyfarbiť na bielo...

Prilepiť.

Primaľovať kamoša...

Prilepiť kamoša...

...a kvety.

A tak stále dokola...

Nezabudnúť na motýľa...

Natrieť bielou, keď farba dreva nestačí...

Trochu pozlátiť a natrieť ružovou, keď je aj tá biela "málo".

A konečne (sú) vonku...

Bye bye, birdies! 

-end-