ECO FRIENDLY CHRISTMAS TREE

Kto už má stromček? A je zelený alebo biely? Ten môj je takýto a trošku viac o ňom si môžete prečítať a okuknúť v Toronte u Bašky! ...no, on to vlastne nie je stromček, ale veď... všetko sa dozviete, ak budete chcieť / a ak kliknete sem sa! :-)

http://www.barboradudinska.com/eco-friendly-christmas-tree/

 -end-

KLOP-KLOP

Pýtate sa, kam sa chystám? Dnes už nikam. Dnes včerajšie šaty zavesím na vešiak, topánky na botník, oblečiem si niečo pohodlné víkendové, pre všetkých uvarím ranné kakavko a budem sa venovať svojej vzácnej návšteve, ktorá k nám v piatok prišla. To k nám totiž včera ráno zrazu na dvere zaklopkalo to najzlatšie dievča pod slnkom a priviedlo so sebou aj svojich najmilších čitateľov. A keď vám na dvere zaklope Vivi, no kto by neotvoril?;-) Vlastne, máte chuť si ju doma nechať už navždy (aj s Tomíčkom;-). A ak vy máte chuť sa k nám pridať, smelo. Piatkové stretnutie sme, zdá sa, predĺžili aj na víkend!

Nech sa páči, vstupuje sa tadiaľto:

http://www.vintageblog.cz/2014/07/jak-bydli-lusy-z-vrecenapadov.html

Pokojne klopte. Heslo je: bryndzové halušky!;-)

-end-

HRNČEK, VAR!

Začalo to touto jednou. Vlastne týmto jedným. Zajačikom. Na porcelánovej šálke s chvostíkom... A ako to pokračovalo, o tom sa, prosím, presvedčte na nasledujúcich fotografiách. Vstup do ZOO voľný a povolený všetkým hrnčekomaniakom. Teší ma.

Keď k nám zajo (kúpený na Nordic Day) pricupkal, bolo vymaľované.

Sám neostane.

Prikúpime medveďa.

Minimálne.

Alebo ježka.

Maximálne!

Lenže! Nemyslite si, nie je to také ľahké, vybrať si len jedného.

Jediného.

Huňatého.

Chvostíkového.

Ňu-ňu-ňu!

Keď si ich začnete prezerať, je to ako nájsť košík (alebo hrnček) plný jahôd. Chcete všetky.

Okrem medveďa a ježka ešte aj srnku. Áno, srnku rozhodne. To je bez debaty.

Bude sa z nej ráno piť kakao alebo sa v nej večer rozhorí čajová sviečka...

Srnka musí byť. Veď pozrite na ten chvost-ííík!

 Pch, že chvostík. - hovorí si veverička.

Môže. Si to dovoliť. Chvost má rozhodne najväčší.

A vy iste uznáte, že bez veveričky to akože faakt nešlo.

Ale spomínal niekto ovečku?

Ach, áno, spomínam si! Aj tú sme prihodili do košíku.

Nás (bolo treba) pustiť do ZOO...!

 Kto to kričal: "Aha! Ježko!" ? Aháá, to ja. Noačo. Ježko je TOP.

A nebyť ježka, nebolo by šálok šesť. Ale teraz je. Jéé! Paráda.

Konečne budú návštevy spokojné, že sa u nás nájde aspoň pár "rovnakých" šálok (ale to sa teda poriadne pletú;-). Veď odkedy sa ovečka podobá na srnku alebo zajac na medveďa? Nevadí, nevadí. Takto je to väčšia zábava. Nerovnaká výbava.

Prídete? Radšej sa poponáhľajte, medveď sa už chystá jesť z vlastného (samozrejme, že najväčšieho) pohárika.

A ja si idem dať asi oriešky. Veverička vyzerá menej nebezpečne. Aj keď... ten chvost... no nič, ježko to istí. Brum!

-end-

RUŽOVÝ TRÓN

Bolo to takto: k vytvoreniu tohoto "ešte dnes" článku bola som evokovaná. Že kým? By myyna. Na svojom fejsbúku ukazovala krásnu bedničku a položila onu otázku: Našli jste někdy něco pěknýho u popelnice? A v tom som si spomenula! Na úbohé, nebohé kresielko, ktorému sme predminulé leto vdýchli nový život. Vlastnými rukami len čiastočne (ale zato urputne), no aj to sa počíta.;-) A keďže som rovnako netrpělivá ako adresa Myyninho blogu, musela som okamžite nazrieť do fotoarchívov, zaloviť do fotozložiek, načrieť do svojej pamäte, že ako to celé bolo a (horko-ťažko) prebiehalo. Ste zvedaví?:-)

Ta-dáá! Ružový trón vo svojom novom šate. Ale takto nevyzeral vždy. Zažil si, chudáčik, aj horšie časy...

 Horšie časy.

1. Dve staré, starožitné susedovie kreslá odsúdené na milosť-nemilosť pred bytovkou. 

2. Kresielko rozobrané do poslednej nitky, do poslednej strunky a posledného klinčeka.

3. Ta-dáá!;-)

Pôvodný plán a zámer, cieľ a odvážne odhodlanie bolo: kreslo si očalúniť vlastnoručne. A pokusne. Raz to skúsiť treba. Ale keď sme ho začali zbavovať starého šatu, starej látky, slamy vo vnútri, starých špagátov a klincov (ktorých tam bolo asi tisíc-deväťsto-päťsto), narobili sa a párkrát si zanadávali, čí nápad toto celé bolo!?, najgeniálnejší plán a zámer, cieľ a odhodlanie znelo: neodkladný odchod k čalúnnikovi. Už ani prstíkom na tom kresle nepohnem! Len farbu a látku si vyberiem.

Áno, predstavovala som si najskôr kombináciu dvoch rôznych látok. A potlače, ktoré som v obchodoch ani u čalúnnikov nenašla. Aj farebný plán bol (asi) iný. Ale z dostupných vzorkovníkov na mňa jednoznačne vyskočila zastretá, tlmená, trošku púdrová ružová farba látky s teflonovou (najdrahšou;-) povrchovou úpravou. K nej som si zapriala moridlo čokoládovej farby na krútené drevené operadlá a na nožičky. No a poprosila som o "nie príliš dokonalý finiš" a nech to drevo pekne presvitá.:-)

(A keď do miestnosti presvitá slnko cez veľké balkónové dvere, najlepšie sa leží na zemi, ani kreslo netreba;-).

Vynovený ružový trón. Aj keď by som ho mala najradšej stále pri sebe, mohla teraz zobrať deku (a pivo;-) a sledovať hokej, do bytu sa nám už nezmestilo. A tak skončilo vo "víkendovom sídle".;-) Darí sa mu tam ale výborne. Vyzerá tak spokojne... Čo poviete? Ja myslím, že zachrániť ho bol nakoniec výýborný plán a zámer, cieľ a odhodlanie. Aj keď nám dal trochu zabrať.

 Asi takto.

Ale čo to počujem?? Žeby susedia niesli zase nejaký poklad pred dom? Letííím. :P

A čo vy? Alebo - opýtam sa slovami klasika:

Našli jste někdy něco pěknýho u popelnice?;-)

-end-

P.S.: Už o pár dní sa na štyroch rôznych blogoch (vrátane môjho) objaví jedno štvorité DIY, ktoré má za ušami Ružový sob.;)

Stay tuned!

BEZ STOLA SA NEDÁ STOLOVAŤ

A keďže sme náš pôvodný kuchynský stôl (veľký, sklenený, na mieru meraný) opatrili jedného pekného dňa malými, nenápadnými koliečkami, vozili sme ho zo srandy po celom byte, až kým nakoniec neskončil (nezaparkoval) v obývačke.;-) Teda, v jednej jej časti. Lenže kuchyňa bez stola - nemožné zhola. Potrebovali sme náhradný plán. A stôl. A stoličky, isteže.

I ponúkol sa jeden dobrý muž, že by vhodného adepta pre nás mal. Starý, drevený, poctivý stôl. Taký ten s jedným šuflíkom. A stoličky, isteže. (Zas nie až tak) veľa kilometrov museli tieto čajky nalietať, kým mohli pristáť na ich čele. Na stoličkovom operadle. A sedáku. Veď uvidíte. Najskôr letmý pohľad realite a minulosti do očí. Nebolo všetko hneď ružové (teda biele)...

Milého stola bolo treba najskôr poriadne (d)opáliť opaľovačkou (ten vyzerá, čo?), obrúsiť, zbaviť starých, už zožltnutých náterov. Áno, stoličky tiež. Isteže.;-) A tak sme sa jedno leto opaľovali do zblbnutia a natierali do biela. Hm, čudná sezóna...

A potom už mohla konečne nastať FÁZA 2: na novučké bielučké stoličky začať maľovať. Vystrihnutými obrázkami zo servítok. Plachetnice, rozbúrené more, majáky a čajky zdali sa byť tými pravými. ...už som vám hovorila, že zrovna bolo leto?;-)

 Plachetnička na operadle zvonku...

...maják zvnútra...

...a na sedáku čajky.

 Keď sa im občas zacnie za slnkom a vetrom, posedíme si s nimi na maličkom balkóne. Lepšie než nič.;-)

 Sťažovať sa ale nemôžu. Celkom s tou kuchyňou ladia. Zatiaľ...
Červené dvierka by som už totiž najradšej vymenila za biele (napríklad).

  K nim by sa loďka na šuflíku hodila perfektne.

-end-

TÁ IZBA NIKDY NEBOLA BELŠIA

Stojí v nej síce biely stôl a snehobiela stolička, aj steny sú čisto biele. A posteľ vlastne tiež. Jej bielosť ale stále niečo rušilo. Vankúše a periny sa totiž doteraz obliekali do farieb a vzorov, ktoré... skrátka neboli to pravé biele. Až raz - sa stal zázrak...

...nahliadnete?

To bolo hľadania, vyberania, nakupovania, sťažovania sa a po pár rokoch už aj rezignácie ústiacej do (bláznivého?) nápadu, že tie pravé obliečky si snáď budeme musieť (dať) ušiť. Také, čo nebudú mať nevkusný vzor, nepríjemný materiál, biednu kvalitu a - tak nejak celkovo - také, čo budú dokonalé. Spomínala som už, že sa stal zázrak? Oni existujú! A sú Made in Slovakia! Objavenie takého pokladu samozrejme viedlo k okamžitej internetovej objednávke (ktorej predchádzal jeden rýchly potlesk a neviem, či som nepočula aj hvizd). Celé je to trocha zahmlené. Asi tým nadšením a rýchlym spádom udalostí.

A ešte aj neodkladným premeriavaním vankúšov, keďže obliečky na ne sa dajú kúpiť samostatne a "na mieru" (thank God!).

Sú perfektné. Jednoduché, čisté, kvalitné, voňavé. A sú také obyčajné, až sú neobyčajné.

Zo 100%-nej bavlny (vraj deluxe), až by si jeden ráno myslel, že sa zobudil v nejakom (peknom;-) hoteli.

Zvlášť, ak by mal na očiach zamatovú levanduľovú masku na spanie (tá už je však Made in England).

To ale vôbec nevadí. K poctivej slovenskej bavlne sa poctivá britská levanduľa hodí bezhranične.:-)

Tak dobrú noc... a dobré ráno!

-end-

LUCY IN THE SKY WITH DIYAMONDS

Cesta k diamantom nebola nikdy jednoduchá. Ani tá moja nie. A ešte k tomu mi tie diamanty ani neostanú. Tomu hovorím diamantová nespravodlivosť. Pôjdu totiž do výkladu. Vystavovať sa. Aj keď nie zrovna v klenotníctve, to je asi jasné... ;-)

Úloha znela: urobiť niečo s troma videorámikmi z výkladu, ktoré pod tlakom času a slnečných lúčov načisto zožltli (čiernobiela foto k nim bola ale milosrdná). Neviem, či aj Picasso mal diamantové obdobie, ale ja také asi práve mám. Preto niet divu, že:

 Motív bol jasný. A postup vlastne hneď tiež. Rámik odmastiť liehom, natrieť akrylom na bielobielo a posypať diamantami.;-)

Čiže trblietavým práškom z papierníctva.;-) Predkresliť, natrieť lepidlom, nasypať diamantový prach a diamanty "vykresliť" dreveným špáratkom, kým je ešte lepidlo mokré. Vlastne to také ťažké ani nebolo. Len tie trblietky mám teraz všade... :-)

Ale prvý rámik je hotový. Na lesklých bielych poličkách v šedobielom interiéri obchodu sa bude vynímať. A diamantovo ligotať.

Už len dorobiť aj ostatné dva...

Brnkačka. Veď už som hovorila, že cesta k diamantom je jednoduchá.;-)

Aj v tomto flakóne je (vraj) diamantový prášok. Budem tomu veriť. Veď mám diamantové obdobie.

 Diamanty, sypte sa (mi)!


 -end-