18. 12. 2013

BOTNÍKOVÁ ODYSEA

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden klinec. Ale ešte pred ním jedno prázdne miesto pri stene, kde by sa bol hodil nový botník. Nie však hocijaký. Ale taký, čo vyzerá ako rebrík. Easy! Natri rebrík a je. No, natrela by som. Keby som nejaký rebrík mala...

A tak od "zabitia" prvého klinčeka nasledovalo (aj mu predchádzalo) ešte všeličo iné,

než sa dal fotiť výsledok.

Dovtedy sa dali fotiť len klince, šmirgle, kladivo, vŕtačka, zase klince, plechovka s farbou, dosky, latky, klince, vŕtkačka... (nehovorila som to už?...) No skrátka - veľa sa hútalo, vymeriavalo, vŕtalo, zatĺkalo, brúsilo aj natieralo. Až načisto "dobiela".

Ale už konečne môžeme vešať.;-) Nie, nie hlavu z toho, že aj taký zdanlivo jednoduchý kus interiéru/nábytku? môže byť také zdĺhavé vyrobiť. Jednu bielu vrstvu tomu ešte možno dám, ale - inokedy. Neskôr. Nabudúce. Ak vôbec. Teraz ma čaká už len:

 to vešanie.:-)

Bielych vešiakov so "šatami na zajtra", čiernych kabeliek na retiazke alebo farebných, huňatých slúchatiek...

Ale hlavne, hlavne tých topánok. ;-)


-end-



6 komentárov:

  1. Křása - a najviac sa mi páčia tie topaňe :) A ako drží na stene ten botník? Či len tak je opretý?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Broňii, ou jes, dík!:P Vidíš, to som nezmienil... dobre dedukuješ!:-) Na zemi stojí, o stenu opretý ako rebrík o strom:-).

      Odstrániť
    2. Uhm, u nás by sa musel prichytiť, lebo dve chlpaté nádhery a poránu aj nekoordinovaní páničkovia by botníček zhodili :)

      Odstrániť
    3. :D Acháá. No, to naše malé chlpaté ušaté má sotva dve kilá (srsti), tak hádam nič nezhodí...:D

      Odstrániť
  2. Fantastické nápady! Jsem ráda, že jsem tvůj blog dnes objevila.
    Zuzka

    OdpovedaťOdstrániť