SOM SOB A BUDEM U VÁS BÝVAŤ

Poznáte také tie plechové krabičky, ktoré vám doma ležia napríklad z cukríkov? Poznáte? Máte? A nechcete si ich ozdobiť?;-)

Trochu do vianočna. To by sa tak aktuálne hodilo. Škoda, že ja som tú svoju krabičku "musela" neodkladne vyrobiť už v noci, a tak sa dnes budeme musieť zaobísť bez fotopostupu. Ale nič fotodôležité na tom nie je, stačí mať len po ruke zopár vecí:

lepidlo, štetec, akrylovú farbu, odlakovač, nožnice, (zatiaľ) nudnú krabičku a nejakú peknú servítku.

Pôvodnú farbu na krabičke odstrániť odlakovačom (prípadne trochu prebrúsiť šmirglom) a celé viečko natrieť akrylovou (napríklad bielou) farbou. Vrstvu po vrstve, až kým nebude nikde nič presvitať. Nechať uschnúť a z najvrchnejšej, potlačenej časti servítky zatiaľ povystrihovať soba. Alebo dvoch. A vločky. A bodky. A tak. Potom už to len všetko nalepiť na tú krabičku.

Na záver už len doladiť detaily, zatrieť, čo treba (napríklad stopy lepidla po okrajoch nalepených obrázkov), zotrieť, čo treba (napríklad stopy farby po okrajoch krabičky), dolepiť, čo treba (napríklad parohy), prípadne nalakovať... Matne alebo lesklo.

Veď hovorím, nič na tom nie je.;-)

-end-

STROM V KRABIČKE UKRYTÝ

Asi sa (mi) už načisto zvianočnieva a Vianoce vidím všade okolo. Inak si neviem vysvetliť to, kde sa tu vzal tento stromček...

Našla som ho v papierovej krabičke od koktejlových lyžičiek. Než som ho ale objavila, bol v nej, chudák, zavretý snáď rok.

Tá krabička si tu len tak ležala a čakala na nejaké využitie. Raz, možno. Ktovie. Alebo aj nie.

Až kým ju to večné čakanie jedného dňa neprestalo baviť. "Použi ma alebo zahoď." - vraj.

Bolo to silné, okamžité ultimátum. A keďže som naň nemala okamžitú odpoveď, išla som splniť to druhé prianie. Krabičku bez využitia zahodiť. "Nie všetko sa dá nakoniec využiť..." - lúčim sa s chabým ospravedlnením. Ale v tom - vyskočil na mňa strom!

Čo strom, takmer hotová vianočná pohľadnica! Už stačí len biela pastelka, lep a pár hviezdičiek...

...a nožnice. To už snáď nemôže byť jednoduchšie!

Rozstrihnúť na správnych miestach...

...a na pár miestach pokresliť.

Prilepiť niekoľko hviezdičkových "kamienkov"...

...a na zadnú stranu napísať tú správnu adresu.

"Milý Ježiško..."

Tak. A teraz už len počkať do Vianoc, čo bude pod tým doteraz ukrytým stromčekom ukryté...


-end-

SPATŘIL JSEM KOMETU, OBLOHOU LETĚLA

Mať za úlohu vymyslieť, navrhnúť či vytvoriť firemné PF-ko, dostať do rúk voľnosť, dôveru, takmer neobmedzené možnosti a takmer akýkoľvek materiál, k tomu cítiť chuť tej firmy na niečo nové a iné - v tom momente je vám plán jasný: dosť bolo pohľadníc klasických tvarov, motívov snehuliakov a vianočných stromčekov, striebornej potlače na červenom papieri (alebo naopak), opakujúcich sa novoročných vinšov, ktoré v decembri zaplavujú naše kancelárie či obchody. A aj keď týždenník Pardon Trnava má originálne, jedinečné a vo vlastnej dielni vytvorené PF-ká každý rok, som poctená, že už to bude po štvrtýkrát, čo svoju dôveru vložili do mňa;-). Novi-nové PF priania pre klientov trnavského Pardonu by me:

.  .  .

2 0 1 1

"Spolu vyst(r)ihujeme jedinečné..." 

Vystihujeme jedinečné veci, vystrihujeme jedinečné vločky. Vločky z papiera predskladaného do trojuholníčka. Ako nás to kedysi učili v škole. Rozposlali sme desiatky a desiatky obálok, v ktorých si každý našiel svoju bielu (a zatiaľ neúplnú) vločku s fialovou potlačou a ručne viazanou saténovou stužkou. Na prvý pohľad jedna ako druhá. Ale len do momentu...

 ...kým adresát nedostal chuť zaspomínať si na detstvo, zobrať do rúk nožnice a vločku si trochu dotvoriť.

 A vytvoriť si tak svoju jedinečnú. :-)

.  .  .

2 0 1 2

O rok neskôr už sme nemávali len snehuliakom a vianočným stromčekom, ale aj všetkým na papier tlačeným pohľadniciam...

V Gimp-e vzniklo animované vločkové Pé-eF-ko, ktoré sa zákazníkom a obchodným partnerom rozposielalo mailom, a ktoré vítalo aj všetkých návštevníkov firemného webu. GIF je skvelý formát. Dôkaz? Súhlas s animovaným PF aj pre rok 2013... ;-)

.  .  .

2 0 1 3

Želajte si niečo, padá hviezda. ;-)

-end-

GUMÁKY NIELEN DO MLÁKY

Jeseň je jeseň. Nejaká tá kaluž sa vždy nájde. No a gumáky asi stále budú len gumáky. Ale občas je vhodné im voľačo ustrihnúť. A niečo zasa pridať. Napríklad, ak sú príliš vysoké a na nohe nesedia úplne ideálne. Trochu ich skrátiť a odľahčiť...

. . .

Pôvodná dĺžka pod koleno a pracky na boku boli síce fajn, ale museli preč. Kratší zostrih nevyhnutný.

A ani to nebolelo. Stačilo pár pomôcok z pracovno-písacieho stola:

Pentelka alebo tenká fixka, špeci nožnice, pravítko, orezávatko, guma, krajčírsky meter a náhodná šnúrka.

Odmerať, vymerať, odhadnúť budúcu ideálnu výšku a naznačiť vodiacu čiaru...

No a potom už rovno strihať. Nebolo na čo čakať. Kto dvakrát meria, môže strihať ihneď. ✂ 

A komu by sa cnelo po ustrihnutej značke, môže si ju dookola obstrihať a prilepiť (niekam) naspäť.

Alebo môže naspäť nalepiť aj ustrihnutú pracku... Lenže, stále je tu tá náhodná, záhadná šnúrka...

Aháá! Kto by lepil čiernu pracku na bok, keď môže prilepiť ružovú mašličku na vrch? Kaluže, tešte sa!

-end-

MAGNETICKY PRIŤAHOVANÁ BIŽU

Stroj na bižu. Bol by lepší, než stroj času. Škoda, že ani jedno tak ľahko nezoženiem. Ale - šťastie praje pripraveným (vyrobiť si bižu z čohokoľvek). Napríklad z maličkých strieborných perličiek NeoCube. S nimi - môžem mať prívesok každý deň iný... :-)

Jeden (ešteže sme boli dvaja) by si možno ani nepredstavil,

čo dokáže pár priťahujúcich sa guličiek

v y t v o r i ť :

hlavu kravičky...

či snáď kobry.

(...alebo dvojhlavej kobry?)

Princeznovskú korunku...

a dokonca...

strapec hrozna.

Strapec hrozna a malinu.

Už len priložiť...

vypočuť si finálne magnetické "cvak"...

a nosiť:-).

-end-