ZOO T-SHIRT

Rozhodne si nemyslím, že každú bielu stenu treba vymaľovať, každý biely papier popísať, každé biele tričko pokresliť. Ale toto konkrétne (pánske) bolo presne na to kúpené. Takže čo už (iné s ním)? Nuž nič. (P)omaľovať. Vlastne - opečiatkovať...

Zverinou. Zajacmi, líškou, medveďom...

...a koníkom. Isteže.

Okrem gorily som použila snáď všetky pečiatky/razítka zo silikónovej ZOO sady.
Biele tričko, čierna farba (na textil), jasný plán, jasný cieľ. Trocha vymeriavania...

...kde zvieratká (a ktoré ku ktorému) umiestniť.

Podložiť pod vrstvu látky vrstvu papiera, aby sa nám žirafy a nosorožce nenanosorožili až na druhú stranu, 

zobrať štetec, do farby namočiť, pečiatky postupne jednu po druhej poťupkať... ...a hurá do ZOO toho!

(ten slon je ale riadne super, hm?)

A žirafa? Tá je úúplne skvelá!♥

A pekne vykukuje nad ostatnými. Dáva na tú divočinu pozor (niekto totiž musí).

No a kengura - tá (radšej) odcupkala až na chrbát. 
Nevadí, aj tak som ju presne tam chcela.;-)


-end-

TERMOPOHÁRIK K OBRAZU SVOJMU

Ocitol sa jedného dňa u nás doma v kuchyni reklamný termohrnček. Malý bol, zlatý bol, ale dalo by sa na ňom čo-to vylepšiť... (hovorím si v duchu). Až kým som ho jedného iného šťastného dňa pri umývaní neodšróbovala čírou náhodou tak, že som sa dostala až do jeho útrob. A nezistila, že "reklamnú grafiku", ktorá pohárik zdobila, môžem jednoducho vybrať a...

zmeniť si ju k obrazu svojmu! A to bola, uznajte, vhodená rukavička.

 Obkreslila som si pôvodný tvar inkriminovaného pôvodného papiera na výkres... a už to začalo...

ZAJACE! Všade samé zajace! Trblietavým ružovým to začalo (a už  to nešlo zastaviť). Lebo malých zajačikovských Mr. Rabbit samolepiek som mala, ako naschvál;-), doma celú hŕbu! Novučičkých, z milého a lákavého Sveta pások objednaných, krásnych, ešte nepoužitých, čakajúcich, kým budú môcť z Vreca vyskočiť... a veruže vyskočili. Jeden po druhom. Lenže...

...nemohla chýbať ani opica a ružový vlak a dievčatko "ružová čiapočka" a kávové nápisy, ktoré prišli (asi vlakom) do cesty.

 Ha-ha-ha!

 Kávička-jasnačka.

 No a čo vám poviem, prilepil sa kto chcel.

 Kto chcel si prišiel poležať a urobiť si coffee break v rainy day.

 A takto to dopadlo...

 A takto to vyzerá hotové a umiestnené vo svojom prirodzenom prostredí (pekne pri počítači, vždy poruke;-). Pá-pá!

-end-

ZAMILOVANÝ AIR MAIL

S príchodom jari a leta je to u nás samá oslavička. Aj u vás? Meniny, narodky, výročia... (darčeky) ;-) A pohľadnice. Meninové, narodeninové, výročné... Dajú sa kúpiť, to hej. Ale nie je lepšie nejakú si vyrobiť sám? Podľa mňa rozhodne.:-)

A nie je to vôbec, ale vôbec zložité. Hlavne ak zvolíte lenivý minimalistický prístup ako v tomto prípade ja.;-)

A ak máte takýto parádny "polotovarový" materiál. Ešte pred Vianocami som ho kúpila na skvelej a milej stránke pokladov: organizatorka.sk. No a kedže v balení bolo štvorcových pohľadníc (a k nim štvorcových obálok) dostatok, neostalo len pri vianočnom tvorení. Pár som si odložila aj na jar (to viete, asi som tušila to o tých meninách, narodkách a výročiach...;-).

No a čo by sa na takú jarnú pohľadničku hodilo viac než nejaké kvietky a vtáčiky a konáriky? No fakt nič.;-) 

Pristúpila som teda k veci nanajvýš pragmaticky. Vytiahla z nálepkových zásob práve tie vtáčikovo-konárikové, nalepila milého ružového operenca na prednú stranu pohľadnice, na obálku "buchla" zlatú známku (a ešte jedného malého vtáčika, nech sa obálke lepšie letí) a dovnútra ešte prilepila tajný (veľmi jednoduchý, ale zato veľmi jednoznačný) odkaz...

 No, až taký tajný (už) asi nie je, ale čo už.;-)

 Potom už len tajnosnubne obálku zalepiť... (tiež vidíte kvietok so zajačími ušami?)

 ...a poslať na ružových krídlach tým správnym smerom...♥

-end-

VESELÉ TVORENIE

Kedy inokedy sa pustiť do veselého tvorenia než cez veselé Vianoce? Ale to vám najskôr Ježiško musí veselú pečiatkovú súpravu pod stromčekom zanechať. To ani nevydržíte do rána a nepočkáte na lepšie svetlo (pre tvorenie aj fotenie). Nie nie.

Toho vysnívaného zajačika musíte mať hneď.

Hneď usadnúť k stolu s papierovým obrusom V E S E L É V Á N O C E a veselo sa pustiť do toho.

Gumovú placku zacvaknúť do pripraveného kartónu...

 a vybrať si zo všetkých tých rydielok tie (minimálne dva) správne na výrobu malého ušiaka.

A na brušku musí mať ten ušiak srdiečko, to je jasnačka. A jasná piplačka...

Ale nakoniec sa tuším, mucik malý, celkom podaril.

 A teraz mi tu tých zajačikov môže poskakovať koľko len chcem!

 Len sa mi zdá, že ten môj zajačik je niečo medzi králikom a plyšovým medvedíkom... ;-)

Nevadí, aj tak: ♥

-end-

LUSY A MOLLIE TVORIA

Článok už nejaký ten čas čakajúci na svoje uverejnenie u Mollie (tvorí). Kým sa tak stane, poďme baliť darčeky tu, spolu.:-)

Starostlivo vybraný a s láskou kúpený či vyrobený darček je dokonalý už sám o sebe, to je jasnačka. No ak je ešte aj pekne zabalený, bude sa pod stromčekom vynímať (a obdarovaného poteší ešte o niečo viac). A to my presne chceme, žeáno(?).;-)

Tým najjednoduchším spôsobom, akým môžeme darček zabaliť, ponúkajú darčekové taštičky. No aby do nej nikto nenakukol skôr než to dovolí štedrovečerný zvonček, na vrch taštičky môžeme našuchoriť vrstvu jemného hodvábneho papiera. Ale to by bola trošku nuda. Ešte lepšie bude, ak si ten papier dopredu trošku ozdobíme, pomaľujeme, opečiatkujeme nejakým vianočným motívom. Hviezdičkami, stromčekmi, snehuliakmi... Farbou bielou, striebornou či zlatou...

Keď zoženiete pekný baliaci papier, máte takmer vyhrané. Potom už stačí balíček previazať (pokojne aj obyčajným špagátom) a je to. Alebo to chce ešte niečo viac? Rozhodne. Do stredu mašličky umiestnenú špeciálnu (magickú) vianočnú svorku alebo (napríklad drevený) gombíček, ktorý dá darčeku úplne iný šmrnc.

Niektoré darčeky však majú krásne balenie už od výroby. Tak prečo ich neukázať? Nie všetko musí byť zabalené v papieri (a nie každý darček musí byť zabalený pestrofarebne). K nádhernej čierobielej krabičke stačilo zvoliť čiernobielu stužku a výsledok pôsobí krehko a nežne (a ladí tak s charakterom elegantnej srnčej siluety).♥

Iné krabičky (z papierníctiev či obchodov ako KiK a TEDi) naopak farbami priam hýria. Tie takisto do papiera už asi baliť netreba. No aby sme obdarovaného o ten pocit z rozbaľovania pod stromčekom neukrátili, hodvábny alebo ozdobný papier môžeme ukryť pod vrchnáčik. A jeho konce tajnosnubne zlepiť vianočnou samolepkou.

Občas ale stačia aj tie najjednoduchšie riešenia. Napríklad namiesto baliaceho papiera použiť nejakú výnimočnú štruktúrovanú (a dostatočne pevnú) vianočnú servítku a balíček jednoducho na oboch koncoch zviazať stužkou ako salonku. Takému darčeku by len málokto odolal. Pôsobí totiž viac než sladko, čo poviete?:-)

-end-