MY DEAR DEER

Kto by si na vianočný stromček nechcel zavesiť snehovú guľu, na ktorej by navyše bola ešte strieborná silueta jeleňa? Lenže ako dostať jeleňa na stromček, to je otázka ako pre Deda Vševeda. Kto rád pátra po odpovediach a (pred)vianočných kúzlach, stačí, keď sa vydá za oceán. Do Toronta. Na Barborkin šik CHICHI blog. Tam je celé kúzlo vysvetlené, nafotené, odhalené. Že to do Vianoc nestihnete? Tak potom rýchlo klik sem, svet totiž obletel ďalší guest post.:P Haha.;-) Thanks, B.!

http://www.barboradudinska.com/2013/12/chic-diy-my-dear-deer.html

...a potom, že zázraky sa nedejú... ;-)

-end-

HELLO, BIRDIE II.

Niektoré vtáctvo na zimu odlieta. A niektoré sa ku mne po poslednom letnom stretnutí vracia aj v zime. Asi nevyriadené účty, nejaké plány či sľuby, ktoré sme si pred pár mesiacmi dali. A nebyť zasa toho nočného tvorenia, bol by určite aj fotopostup...

Ale nie je. Ale takmer sa nelíši od výroby letného vtáčieho náramku (TU), takže vlastne nie je dôvod na paniku.;-)

Namiesto dreveného náramku budeme tentokrát potrebovať: skrátka niečo iné, čo chceme ozdobiť a "odarčekovať" (napríklad nevábny pôvodný obal inak dobrého kozmetického obsahu). No a už štandardne na stôl prihadzujem nejaké tie akrylové farby, štetce, farebné obrázky/servítky, nožnice, lep, snáď kus trpezlivosti a zlatozlaté zlato... A môžeme ísť na to:

Vrchnáčik natrieť bielou farbou (hneď niekoľkokrát; len keby to rýchlejšie schlo!), povystrihovať farebné vtáctvo, nalepiť na vyschnutý (už biely) vrchnáčik, okolie im domaľovať ružovou (ružová obloha, normálka) a dozdobiť plátkovým zlatom... 

Hovorím, presne ako to bolo pri náramku. Nech to spolu pekne ladí.

Len toho zlata je tu akosi viac... Veď sú Vianoce. To preto. ;-)

Otázka znie, kto by spájal letný motív s Vianocami... No ja.;-) Lebo spomienka na leto to bola pekná.

Dalo by sa povedať, že priam zlatá.:-) Dúfam, že zase niekedy priletia... Tak zas na jar, chlapci!

-end-

SOM SOB A BUDEM U VÁS BÝVAŤ

Poznáte také tie plechové krabičky, ktoré vám doma ležia napríklad z cukríkov? Poznáte? Máte? A nechcete si ich ozdobiť?;-)

Trochu do vianočna. To by sa tak aktuálne hodilo. Škoda, že ja som tú svoju krabičku "musela" neodkladne vyrobiť už v noci, a tak sa dnes budeme musieť zaobísť bez fotopostupu. Ale nič fotodôležité na tom nie je, stačí mať len po ruke zopár vecí:

lepidlo, štetec, akrylovú farbu, odlakovač, nožnice, (zatiaľ) nudnú krabičku a nejakú peknú servítku.

Pôvodnú farbu na krabičke odstrániť odlakovačom (prípadne trochu prebrúsiť šmirglom) a celé viečko natrieť akrylovou (napríklad bielou) farbou. Vrstvu po vrstve, až kým nebude nikde nič presvitať. Nechať uschnúť a z najvrchnejšej, potlačenej časti servítky zatiaľ povystrihovať soba. Alebo dvoch. A vločky. A bodky. A tak. Potom už to len všetko nalepiť na tú krabičku.

Na záver už len doladiť detaily, zatrieť, čo treba (napríklad stopy lepidla po okrajoch nalepených obrázkov), zotrieť, čo treba (napríklad stopy farby po okrajoch krabičky), dolepiť, čo treba (napríklad parohy), prípadne nalakovať... Matne alebo lesklo.

Veď hovorím, nič na tom nie je.;-)

-end-

STROM V KRABIČKE UKRYTÝ

Asi sa (mi) už načisto zvianočnieva a Vianoce vidím všade okolo. Inak si neviem vysvetliť to, kde sa tu vzal tento stromček...

Našla som ho v papierovej krabičke od koktejlových lyžičiek. Než som ho ale objavila, bol v nej, chudák, zavretý snáď rok.

Tá krabička si tu len tak ležala a čakala na nejaké využitie. Raz, možno. Ktovie. Alebo aj nie.

Až kým ju to večné čakanie jedného dňa neprestalo baviť. "Použi ma alebo zahoď." - vraj.

Bolo to silné, okamžité ultimátum. A keďže som naň nemala okamžitú odpoveď, išla som splniť to druhé prianie. Krabičku bez využitia zahodiť. "Nie všetko sa dá nakoniec využiť..." - lúčim sa s chabým ospravedlnením. Ale v tom - vyskočil na mňa strom!

Čo strom, takmer hotová vianočná pohľadnica! Už stačí len biela pastelka, lep a pár hviezdičiek...

...a nožnice. To už snáď nemôže byť jednoduchšie!

Rozstrihnúť na správnych miestach...

...a na pár miestach pokresliť.

Prilepiť niekoľko hviezdičkových "kamienkov"...

...a na zadnú stranu napísať tú správnu adresu.

"Milý Ježiško..."

Tak. A teraz už len počkať do Vianoc, čo bude pod tým doteraz ukrytým stromčekom ukryté...


-end-

SPATŘIL JSEM KOMETU, OBLOHOU LETĚLA

Mať za úlohu vymyslieť, navrhnúť či vytvoriť firemné PF-ko, dostať do rúk voľnosť, dôveru, takmer neobmedzené možnosti a takmer akýkoľvek materiál, k tomu cítiť chuť tej firmy na niečo nové a iné - v tom momente je vám plán jasný: dosť bolo pohľadníc klasických tvarov, motívov snehuliakov a vianočných stromčekov, striebornej potlače na červenom papieri (alebo naopak), opakujúcich sa novoročných vinšov, ktoré v decembri zaplavujú naše kancelárie či obchody. A aj keď týždenník Pardon Trnava má originálne, jedinečné a vo vlastnej dielni vytvorené PF-ká každý rok, som poctená, že už to bude po štvrtýkrát, čo svoju dôveru vložili do mňa;-). Novi-nové PF priania pre klientov trnavského Pardonu by me:

.  .  .

2 0 1 1

"Spolu vyst(r)ihujeme jedinečné..." 

Vystihujeme jedinečné veci, vystrihujeme jedinečné vločky. Vločky z papiera predskladaného do trojuholníčka. Ako nás to kedysi učili v škole. Rozposlali sme desiatky a desiatky obálok, v ktorých si každý našiel svoju bielu (a zatiaľ neúplnú) vločku s fialovou potlačou a ručne viazanou saténovou stužkou. Na prvý pohľad jedna ako druhá. Ale len do momentu...

 ...kým adresát nedostal chuť zaspomínať si na detstvo, zobrať do rúk nožnice a vločku si trochu dotvoriť.

 A vytvoriť si tak svoju jedinečnú. :-)

.  .  .

2 0 1 2

O rok neskôr už sme nemávali len snehuliakom a vianočným stromčekom, ale aj všetkým na papier tlačeným pohľadniciam...

V Gimp-e vzniklo animované vločkové Pé-eF-ko, ktoré sa zákazníkom a obchodným partnerom rozposielalo mailom, a ktoré vítalo aj všetkých návštevníkov firemného webu. GIF je skvelý formát. Dôkaz? Súhlas s animovaným PF aj pre rok 2013... ;-)

.  .  .

2 0 1 3

Želajte si niečo, padá hviezda. ;-)

-end-